Letohrad/Bratislava
11. augusta (TASR) – V obrazoch surrealistického maliara Jindřicha
Štyrského zreje ovocie, horia lesy švédskych zápaliek a rozpadajú sa
voskové tváre. Originálne diela umelca patria podľa kritiky ku klenotom
českého výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Od narodenia
výtvarníka, fotografa a poeta uplynie v nedeľu 11. augusta 120 rokov.
Najväčšou láskou umelca bolo výtvarné umenie. "Mojím očiam je stále nutné hádzať potravu. Prehĺtajú ju nenásytne a surovo. A v noci v spánku ju trávia," napísal Štyrský a vyjadril tým svoju neustálu potrebu tvoriť.
Jindřich Štyrský sa narodil 11. augusta 1899 v Čermné pri Kyšperku
(dnešný Letohrad). Vyštudoval pražskú Akadémiu výtvarných umení. Členom
umeleckého združenia Deväťsil bol od roku 1923 a aktívne sa zúčastnil na
všetkých jeho výstavách.
Na výstave Bazar moderného umenia v roku 1923 predstavil svoje obrazy
vystavané na pravouhlej geometrickej osnove, zjemnenej lyricky
modulovaným koloritom (Dívky s kytarou, Zátiší s kytarou, Krajina).
Vystatoval tiež obrazové básne.
Umelcove ranné práce ovplyvnil čiastočne kubizmus a naivné umenie, jeho
hlavným štýlom však bol surrealizmus. Surrealisti sa v tom čase
neobmedzovali len na oblasť umeleckého výrazu a životného postoja. Išlo
im predovšetkým o úplnú manifestáciu ľudskej slobody.
V rokoch 1925 až 1928 žil v Paríži spolu s českou maliarkou, známou pod
pseudonymom Toyen (vlastným menom Marie Čermínová), ktorá bola taktiež
ako Štyrský predstaviteľkou európskeho surrealizmu. V metropole
Francúzska spolu založili český odbor surrealizmu – artificializmus,
ktorý bol ovplyvnený poetizmom. Z toho obdobia pochádzajú diela Šachová
krajina(1925), Krajina v oblacích (1925) a Krajina na podnosu (1926).
Okrem erotickej a až agresívnej oblasti v tvorbe zasiahol výtvarník aj do polohy kritickej imaginácie a čierneho humoru.
Riaditeľom Osvobozeného divadla bol umelec v rokoch 1928-1929. Členom
Spolku výtvarných umelcov Mánes bol od roku 1932. O dva roky neskôr sa
stal Štyrský spolu s Toyen, básnikmi Henrichom Heislerom a Vítězslavom
Nezvalom, psychoanalytikom Bohuslavom Chrobákom a českým kritikom a
teoretikom umenia Karlom Teigem spoluzakladateľom Surrealistickej
skupiny.
Všestranný talent Jindřicha Štyrského zasiahol do širokého spektra
výtvarných a literárnych prejavov. I keď jeho hlavným výrazovým
prostriedkom zostávala maľba, venoval sa aj koláži, scénografii a
typografii. Veľmi rád fotografoval. Fotografie z tohto obdobia
zachytávajú jemnú atmosféru surrealizmu v pražskom prostredí ovplyvnenom
jeho nevšednou predstavivosťou. Štyrský mal zároveň vrúcny vzťah k
poézii. Zviditeľnil sa aj ako autor mnohých knižných prebalov a pútavých
ilustrácií. Sám napísal životopis jedného z tzv. Prekliatych básnikov
Jeana Nicolasa Arthura Rimbauda a francúzskeho markíza de Sade.
Redigoval časopisy Edícia 69 a všetky tri diely Erotickej revue, ktorú
vydával od roku 1930.
Surrealistický maliar zomrel 21. marca 1942 v Prahe vo veku nedožitých 43 rokov.
Obraz Jindřicha Štyrského Déšť (1927) sa v roku 2018 v Obecnom dome v
Prahe vydražil za 15,5 milión Kč vrátane aukčnej prirážky. Jeho
vyvolávacia cena bola o štyri milióny korún nižšia. Doterajší Štyrského
aukčný rekord predstavuje obraz Utonulá. Umelecké dielo získal kupec na
jeseň 2017 za 24,3 miliónov českých korún.
Dokument o prekvapujúcom svete jedného z popredných surrealistov, pre
ktorého boli poézia a maliarstvo najväčším dobrodružstvom života,
prišiel do kín v roku 2010. Film v réžii Aleša Kisila uviedli pod názvom
Jindřich Štyrský - Mým očím nutno stále házeti potravu. Snímka odhaľuje
skutočnosť, že výtvarníkov predčasný skon v období protektorátu
nesmierne ochudobnil nielen českú, ale aj svetovú umeleckú scénu.